Bratislava:Bývalé nemecké vyslanectvo: Unterschied zwischen den Versionen
Aus goethe.de
K (Newline insert before newBox via script) |
|||
(2 dazwischenliegende Versionen von 2 Benutzern werden nicht angezeigt) | |||
Zeile 1: | Zeile 1: | ||
− | [[Datei: | + | [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Moyzesova_1940.jpg|750px|thumb|left| Bývalé nemecké vyslanectvo Moyzesova 1, 1940 (c) Veľvyslanectvo SRN]] |
− | Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 zriaďovalo Nemecko v následníckych štátoch diplomatické zastupiteľstvá. V novom Československu sa najskôr v Prahe, neskôr aj v slovenskej časti republiky. Koncom roka 1921 bol otvorený konzulát na Laurinskej 14, v roku 1939 vznikol generálny konzulát, ako aj vyslanectvo. Vyslanectvo sídlilo na Moyzesovej 1 (v tom čase Schillerova 1), konzulárne oddelenie bolo na Štefánikovej 21. Od roku 1941 do konca II. svetovej vojny viedol zastupiteľstvo Hanns Elard Ludin, ktorý bol v roku 1947 odsúdený ako vojnový zločinec. V dôsledku vojnových udalostí hlavná budova vyslanectva so sídlom na Moyzesovej 1 takmer do základu vyhorela.{{#newBox:}} | + | Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 zriaďovalo Nemecko v následníckych štátoch diplomatické zastupiteľstvá. V novom Československu sa najskôr v Prahe, neskôr aj v slovenskej časti republiky. Koncom roka 1921 bol otvorený konzulát na Laurinskej 14, v roku 1939 vznikol generálny konzulát, ako aj vyslanectvo. Vyslanectvo sídlilo na Moyzesovej 1 (v tom čase Schillerova 1), konzulárne oddelenie bolo na Štefánikovej 21. Od roku 1941 do konca II. svetovej vojny viedol zastupiteľstvo Hanns Elard Ludin, ktorý bol v roku 1947 odsúdený ako vojnový zločinec. V dôsledku vojnových udalostí hlavná budova vyslanectva so sídlom na Moyzesovej 1 takmer do základu vyhorela. |
− | {{#Galerie: Ďalšie fotografie nájdete v obrazovej galérii: |[[Datei:Bratislava Ehemalige Deutsche Gesandtschaft Moyzesova 1940 Innenraum.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Moyzesova 1940, vnútorné priestory (c) Deutsche Botschaft]],[[Datei: | + | {{#newBox:}} |
+ | {{#Galerie: Ďalšie fotografie nájdete v obrazovej galérii: |[[Datei:Bratislava Ehemalige Deutsche Gesandtschaft Moyzesova 1940 Innenraum.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Moyzesova 1940, vnútorné priestory (c) Deutsche Botschaft]],[[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Moyzesova_1_heute.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Moyzesova 1, dnes (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_01.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (01) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_02.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (02) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_03.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (03) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_04.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (04) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_05.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (05) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_06.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (06) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_07.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (07) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_10.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (08) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Stefanikova_21_11.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Štefánikova 21 (09) (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava_Ehemalige_Deutsche_Gesandtschaft_Moyzesova_1940.jpg| Bývalé nemecké vyslanectvo Moyzesova 1, 1940 (c) Veľvyslanectvo SRN]]}} |
Aktuelle Version vom 4. September 2020, 16:29 Uhr
Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 zriaďovalo Nemecko v následníckych štátoch diplomatické zastupiteľstvá. V novom Československu sa najskôr v Prahe, neskôr aj v slovenskej časti republiky. Koncom roka 1921 bol otvorený konzulát na Laurinskej 14, v roku 1939 vznikol generálny konzulát, ako aj vyslanectvo. Vyslanectvo sídlilo na Moyzesovej 1 (v tom čase Schillerova 1), konzulárne oddelenie bolo na Štefánikovej 21. Od roku 1941 do konca II. svetovej vojny viedol zastupiteľstvo Hanns Elard Ludin, ktorý bol v roku 1947 odsúdený ako vojnový zločinec. V dôsledku vojnových udalostí hlavná budova vyslanectva so sídlom na Moyzesovej 1 takmer do základu vyhorela.