Bratislava:Dom rodu Segner: Unterschied zwischen den Versionen
| Zeile 7: | Zeile 7: | ||
Zdroj: Rusina, I. (ed.). Renesancia, SNG, Slovart, 2009, s. 712 {{#newBox:}} | Zdroj: Rusina, I. (ed.). Renesancia, SNG, Slovart, 2009, s. 712 {{#newBox:}} | ||
| − | {{#Galerie: Ďalšie fotografie nájdete v obrazovej galérii: |[[Datei:Bratislava Straße Michalská ulica und Michaelertor um 1912.jpg|Michalská ulica s Michalskou bránou 1912 | + | {{#Galerie: Ďalšie fotografie nájdete v obrazovej galérii: |[[Datei:Bratislava Straße Michalská ulica und Michaelertor um 1912.jpg|Michalská ulica s Michalskou bránou 1912 (c) Ján Lacika: Bratislava na starých pohľadniciach. Vydavateľstvo DAJAMA. Z archívu Jána Hanušina]],[[Datei:Bratislava Johann Andreas Segner Denkmal Nábrežie arm. gen. L. Svobodu.JPG|Pomník J. A. Segnera, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava Haus Segner Fassade.JPG|Fasáda domu rodu Segner (c) Goethe-Institut]], [[Datei:Bratislava Haus Segner Toreingang.JPG|Brána do domu rodu Segner (c) Goethe-Institut]]}} |
Version vom 5. April 2013, 15:19 Uhr
Mimoriadne architektonicky cenný neskororenesančný patricijský dom, so zdobenou fasádou a portálom. Dom v roku 1648 postavil popredný patricij Andreas Segner, na mieste staršieho goticko-renesančného domu rodu Maurach.
Nad hlavným portálom sa nachádza erb Segnerovcov a na rímse nápis, ktorý informuje o výstavbe domu: HAS AEDES. M. E. PO. EX FVNDAMENTO EREXIT. ANDREAS SZEGNER, AN(N)O 1.6.4.8. VIRTVTE PARTA DVRANT.
Segnerovci, povýšení v roku 1596 do šľachtického stavu, patrili pôvodne medzi mešťanov mesta Svätý Jur (Sankt Georgen), do Prešporka prišli na prelome 16. a 17. storočia. Bohatý a vzdelaný obchodník Andreas Segner († 1666) bol dlhoročným prešporským richtárom, mešťanostom, funkcionárom a podporovateľom miestnej evanjelickej cirkvy. V dome sa narodil jeho pravnuk Johann Andreas Segner (1704 Pressburg – 1777 Halle), významný lekár, fyzik a univerzitný pedagóg, ktorý vynikol najmä v oblasti hydromechaniky. Prednášal na univerzitách v Jene, Göttingene a Halle, od roku 1747 bol členom Berlínskej akadémie vied.
