Bratislava:Paracelsus v Bratislave: Unterschied zwischen den Versionen
| (3 dazwischenliegende Versionen von 3 Benutzern werden nicht angezeigt) | |||
| Zeile 1: | Zeile 1: | ||
| − | [[Datei:Bratislava Paracelsus Relief.jpg|750px|thumb|left|Reliéf Paracelsusa (c) Goethe-Institut]] | + | [[Datei:Bratislava Paracelsus Relief.jpg|750px|thumb|left|Reliéf Paracelsusa (c) Goethe-Institut]] |
Štúdium účtovných kníh mesta Bratislavy potvrdzuje, že v septembri 1537 prišiel do Bratislavy slávny nemecký lekár, chemik, filozof a teológ Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim, známy aj ako Paracelsus (1493 – 1541). Bombastovci patrili k nižšej württembergskej šľachte a mali svoje rodové sídlo v Hohenheime pri Stuttgarte. Latinské meno Paracelsus si zvolil podľa rímskeho polyhistora Cornelia Celsa (Para Celsus = blízky k Celsovi). | Štúdium účtovných kníh mesta Bratislavy potvrdzuje, že v septembri 1537 prišiel do Bratislavy slávny nemecký lekár, chemik, filozof a teológ Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim, známy aj ako Paracelsus (1493 – 1541). Bombastovci patrili k nižšej württembergskej šľachte a mali svoje rodové sídlo v Hohenheime pri Stuttgarte. Latinské meno Paracelsus si zvolil podľa rímskeho polyhistora Cornelia Celsa (Para Celsus = blízky k Celsovi). | ||
| + | |||
[[Datei:Bratislava Paracelsus Primatialpalast2.jpg|750px|thumb|left|Reliéf na Primaciálnom paláci (c) Goethe-Institut]] | [[Datei:Bratislava Paracelsus Primatialpalast2.jpg|750px|thumb|left|Reliéf na Primaciálnom paláci (c) Goethe-Institut]] | ||
Paracelsus bol v tomto čase na ceste z Moravského Krumlova do Villachu, pričom cestu prerušil vo Viedni a v Bratislave. V Bratislave sa zdržal približne tri týždne. Z mestských účtov sa dá zistiť, že vtedajší richtár Blasius Beheim 26. septembra 1537 vystrojil kráľovskú hostinu, na ktorej sa zúčastnili okrem vedenia mesta aj bratislavskí lekári. Píše sa tu:<br> | Paracelsus bol v tomto čase na ceste z Moravského Krumlova do Villachu, pričom cestu prerušil vo Viedni a v Bratislave. V Bratislave sa zdržal približne tri týždne. Z mestských účtov sa dá zistiť, že vtedajší richtár Blasius Beheim 26. septembra 1537 vystrojil kráľovskú hostinu, na ktorej sa zúčastnili okrem vedenia mesta aj bratislavskí lekári. Píše sa tu:<br> | ||
| − | + | „Piatok pred Michalom sme u pána Blasia pohostili pána doktora Theoprasta. “Dva stoly sa položili vedľa seba a komorník kúpil ryby na varenie, pečenie a smaženie. Žemle, víno, krupica, mlieko, vajcia, kapusta, petržlen, ocot, masť, ovocie, syr a plat pre kuchárku.“ (Zdroj: BASCHANT, Eduard: Paracelsus im Jahre 1537 in Pressburg. In: Karpatenjahrbuch Jg. 2, 1951, S. 77.) | |
| − | (Zdroj: BASCHANT, Eduard: Paracelsus im Jahre 1537 in Pressburg. In: Karpatenjahrbuch Jg. 2, 1951, S. 77.) | ||
| − | Slávneho návštevníka pripomína reliéf na Uršulínskej ulici na východnej stene primaciálneho paláca. Autorom reliéfu je Ľudovít Mack (1876 Bratislava – 1963 Flörsheim am Main, Nemecko). Text na reliéfe znie: | + | Slávneho návštevníka pripomína reliéf na Uršulínskej ulici na východnej stene primaciálneho paláca. Autorom reliéfu je Ľudovít Mack (1876 Bratislava – 1963 Flörsheim am Main, Nemecko). Text na reliéfe znie: „In hac platea habivit A. D. 1537 D. D. Paracelsus de Hohenheim.“ (V tejto ulici býval v roku 1537 Doktor Paracelsus von Hohenheim.) |
Aktuelle Version vom 30. Mai 2013, 15:46 Uhr
Štúdium účtovných kníh mesta Bratislavy potvrdzuje, že v septembri 1537 prišiel do Bratislavy slávny nemecký lekár, chemik, filozof a teológ Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim, známy aj ako Paracelsus (1493 – 1541). Bombastovci patrili k nižšej württembergskej šľachte a mali svoje rodové sídlo v Hohenheime pri Stuttgarte. Latinské meno Paracelsus si zvolil podľa rímskeho polyhistora Cornelia Celsa (Para Celsus = blízky k Celsovi).
Paracelsus bol v tomto čase na ceste z Moravského Krumlova do Villachu, pričom cestu prerušil vo Viedni a v Bratislave. V Bratislave sa zdržal približne tri týždne. Z mestských účtov sa dá zistiť, že vtedajší richtár Blasius Beheim 26. septembra 1537 vystrojil kráľovskú hostinu, na ktorej sa zúčastnili okrem vedenia mesta aj bratislavskí lekári. Píše sa tu:
„Piatok pred Michalom sme u pána Blasia pohostili pána doktora Theoprasta. “Dva stoly sa položili vedľa seba a komorník kúpil ryby na varenie, pečenie a smaženie. Žemle, víno, krupica, mlieko, vajcia, kapusta, petržlen, ocot, masť, ovocie, syr a plat pre kuchárku.“ (Zdroj: BASCHANT, Eduard: Paracelsus im Jahre 1537 in Pressburg. In: Karpatenjahrbuch Jg. 2, 1951, S. 77.)
Slávneho návštevníka pripomína reliéf na Uršulínskej ulici na východnej stene primaciálneho paláca. Autorom reliéfu je Ľudovít Mack (1876 Bratislava – 1963 Flörsheim am Main, Nemecko). Text na reliéfe znie: „In hac platea habivit A. D. 1537 D. D. Paracelsus de Hohenheim.“ (V tejto ulici býval v roku 1537 Doktor Paracelsus von Hohenheim.)
