Bratislava:Fešný Náci: Unterschied zwischen den Versionen
| Zeile 2: | Zeile 2: | ||
Ako „fešný Náci“ všeobecne známy a temer celý život tmolil po starých uliciach Bratislavy, často nesúc jemný balíček z tunajších cukrární. Vždy ale svojim spôsobom elegantný, vo fraku, s cylindrom, bielymi gamašami, viacerými prsteňmi a paličkou kráčal slávnostne korzom medzi Michalskou bránou a Dunajom, pričom trojjazyčne zdravil na všetky strany. Často zosmiešňovaný, ale napriek tomu obľúbený. | Ako „fešný Náci“ všeobecne známy a temer celý život tmolil po starých uliciach Bratislavy, často nesúc jemný balíček z tunajších cukrární. Vždy ale svojim spôsobom elegantný, vo fraku, s cylindrom, bielymi gamašami, viacerými prsteňmi a paličkou kráčal slávnostne korzom medzi Michalskou bránou a Dunajom, pričom trojjazyčne zdravil na všetky strany. Často zosmiešňovaný, ale napriek tomu obľúbený. | ||
[[Datei:Bratislava SchönerIgnaz ImJahre1959.jpg|750px|thumb|left|Fešný Náci v roku 1959 (c) Karpatenpost, júl1959, s. 5.]] | [[Datei:Bratislava SchönerIgnaz ImJahre1959.jpg|750px|thumb|left|Fešný Náci v roku 1959 (c) Karpatenpost, júl1959, s. 5.]] | ||
| − | To bol „fešný Náci“ , bratislavský originál. Vlastným menom Ignác Lamár, narodený 11. augusta 1897 v Bratislave – Petržalke.. Rodičov stratil už v detstve, potom pokračoval ako klaun v šľapajach starého otca. Obľúbený bol u bratislavských gazdiniek pri upratovaní, prášení kobercov alebo ďalších službách. V roku 1945 bol tiež v tábore bratislavských Nemcov v Petržalke. Podľa jednej legendy na otázku tamojších vyšetrovateľov či je Náci, s úsmevom odpovedal „áno“: Náci je predsa skratka jeho mena Ignác. Po tomto sa mohol znova vrátiť domov. | + | To bol „fešný Náci“ , bratislavský originál. Vlastným menom Ignác Lamár, narodený 11. augusta 1897 v Bratislave – Petržalke.. Rodičov stratil už v detstve, potom pokračoval ako klaun v šľapajach starého otca. Obľúbený bol u bratislavských gazdiniek pri upratovaní, prášení kobercov alebo ďalších službách. V roku 1945 bol tiež v tábore bratislavských Nemcov v Petržalke. Podľa jednej legendy na otázku tamojších vyšetrovateľov či je Náci, s úsmevom odpovedal „áno“: Náci je predsa skratka jeho mena Ignác. Po tomto sa mohol znova vrátiť domov. Do roku 1944 žil v chudobinci na Radlinského ulici, potom posledné mesiace s ťažkou pľúcnou chorobou v nemocnici v Lehniciach, kde 23. októbra 1967 zomrel. 2. septembra 2007 boli jeho pozostatky uložené v jeho rodnom meste na Ondrejskom cintoríne. <br> |
| − | Do roku 1944 žil v chudobinci na Radlinského ulici, potom posledné mesiace s ťažkou pľúcnou chorobou v nemocnici v Lehniciach, kde 23. októbra 1967 zomrel. 2. septembra 2007 boli jeho pozostatky uložené v jeho rodnom meste na Ondrejskom cintoríne. <br> | + | <br> |
Autorom sochy „Schöner Nazi“ v životnej veľkosti je akademický sochár Juraj Meliš. | Autorom sochy „Schöner Nazi“ v životnej veľkosti je akademický sochár Juraj Meliš. | ||
Version vom 15. Mai 2012, 21:44 Uhr
Ako „fešný Náci“ všeobecne známy a temer celý život tmolil po starých uliciach Bratislavy, často nesúc jemný balíček z tunajších cukrární. Vždy ale svojim spôsobom elegantný, vo fraku, s cylindrom, bielymi gamašami, viacerými prsteňmi a paličkou kráčal slávnostne korzom medzi Michalskou bránou a Dunajom, pričom trojjazyčne zdravil na všetky strany. Často zosmiešňovaný, ale napriek tomu obľúbený.
To bol „fešný Náci“ , bratislavský originál. Vlastným menom Ignác Lamár, narodený 11. augusta 1897 v Bratislave – Petržalke.. Rodičov stratil už v detstve, potom pokračoval ako klaun v šľapajach starého otca. Obľúbený bol u bratislavských gazdiniek pri upratovaní, prášení kobercov alebo ďalších službách. V roku 1945 bol tiež v tábore bratislavských Nemcov v Petržalke. Podľa jednej legendy na otázku tamojších vyšetrovateľov či je Náci, s úsmevom odpovedal „áno“: Náci je predsa skratka jeho mena Ignác. Po tomto sa mohol znova vrátiť domov. Do roku 1944 žil v chudobinci na Radlinského ulici, potom posledné mesiace s ťažkou pľúcnou chorobou v nemocnici v Lehniciach, kde 23. októbra 1967 zomrel. 2. septembra 2007 boli jeho pozostatky uložené v jeho rodnom meste na Ondrejskom cintoríne.
Autorom sochy „Schöner Nazi“ v životnej veľkosti je akademický sochár Juraj Meliš.
