Bratislava:Vodná veža: Unterschied zwischen den Versionen

[[Datei:Bratislava Wasserturm unter der Burg, aktuelle Ansicht.jpg|750px|thumb|left|Vodná veža pod hradom (c) Goethe-Institut]]

[[Datei:Bratislava Wasserturm unter der Burg, aktuelle Ansicht.jpg|750px|thumb|left|Vodná veža pod hradom (c) Goethe-Institut]]

Zrúcanina stredovekej opevnenej vežovej stavby, ktorá je spojená s nemeckými dejinami bojov počas Tridsaťročnej vojny v 17. storočí. Vežu vystaval pred rokom 1254 pilišský opát (Abt von Pilisch) na ochranu svojho dunajského mýta. Od 14. storočia patrila mestu, ktoré opevnený areál využívala na ochranu mestskej mýtnice, neskôr aj na ochranu viacerých kráľovských úradov. Vedľa veže sídlil kráľovský tridsiatkový colný úrad, kráľovská soľná komora a kráľovský arzenál. Do dejín sa veža zapísala najmä svojim zánikom, ktorý bol súčasťou vojenského stretnutia, známeho aj ako bitka pri Vydrici. Na jeseň roku 1620 sa cisárske vojsko pokúsilo dobiť Prešporok obsadený uhorskými povstalcami. Dňa 9. októbra 1620 zautočilo cisárske vojsko od Dunaja na hrad. Dobilo Vydricu a Vodnú vežu, pričom vežu vojaci nechali vyhodiť do povetria. Pri následnom útoku na hrad však bolo cisárske vojsko uhorskými obrancami porazené a jeho veliteľ generál Dampierre padol. Poškodenú vežu už neopravili a na jej mieste postavili renesančný viacposchodový dom, ktorý sa začlenil do zástavby mestskej štvrte Vydrica. Postupne sa na ňu zabudlo a bola historikmi opäť lokalizovaná až v roku 1933. Jej zvyšky odkryli a zakonzervovali počas búrania bratislavského Podhradia a Vydrice v 70-tych rokoch 20. storočia.{{#newBox:}}

Zrúcanina stredovekej opevnenej vežovej stavby, ktorá je spojená s nemeckými dejinami bojov počas Tridsaťročnej vojny v 17. storočí. Vežu vystaval pred rokom 1254 pilišský opát (Abt von Pilisch) na ochranu svojho dunajského mýta. Od 14. storočia patrila mestu, ktoré opevnený areál využívala na ochranu mestskej mýtnice, neskôr aj na ochranu viacerých kráľovských úradov. Vedľa veže sídlil kráľovský tridsiatkový colný úrad, kráľovská soľná komora a kráľovský arzenál. Do dejín sa veža zapísala najmä svojim zánikom, ktorý bol súčasťou vojenského stretnutia, známeho aj ako bitka pri Vydrici. Na jeseň roku 1620 sa cisárske vojsko pokúsilo dobiť Prešporok obsadený uhorskými povstalcami. Dňa 9. októbra 1620 zautočilo cisárske vojsko od Dunaja na hrad. Dobilo Vydricu a Vodnú vežu, pričom vežu vojaci nechali vyhodiť do povetria. Pri následnom útoku na hrad však bolo cisárske vojsko uhorskými obrancami porazené a jeho veliteľ generál Dampierre padol. Poškodenú vežu už neopravili a na jej mieste postavili renesančný viacposchodový dom, ktorý sa začlenil do zástavby mestskej štvrte Vydrica. Postupne sa na ňu zabudlo a bola historikmi opäť lokalizovaná až v roku 1933. Jej zvyšky odkryli a zakonzervovali počas búrania bratislavského Podhradia a Vydrice v 70-tych rokoch 20. storočia.{{#newBox:}}