Bratislava:Nemecké veľvyslanectvo Bratislava: Unterschied zwischen den Versionen
Aus goethe.de
| (Eine dazwischenliegende Version desselben Benutzers wird nicht angezeigt) | |||
| Zeile 1: | Zeile 1: | ||
| − | [[Datei: | + | [[Datei:Bratislava_Deutsche_Botschaft_im_Sommer.jpg|750px|thumb|left|Nemecké veľvyslanectvo v lete (c) Veľvyslanectvo SRN]] |
| − | Od roku 1996 sídli Nemecké veľvyslanectvo v Bratislave v Nesterovom paláci na Hviezdoslavovom námestí. Na tomto mieste sa do konca 18. storočia nachádzalo mestské opevnenie. Po jeho zbúraní si bohatí mešťania a šľachtici, ako napríklad mestský sudca Josef Nester, začali na námestí stavať svoje sídla. | + | Od roku 1996 sídli Nemecké veľvyslanectvo v Bratislave v Nesterovom paláci na Hviezdoslavovom námestí. Na tomto mieste sa do konca 18. storočia nachádzalo mestské opevnenie. Po jeho zbúraní si bohatí mešťania a šľachtici, ako napríklad mestský sudca Josef Nester, začali na námestí stavať svoje sídla. |
| − | + | ||
| − | + | [[Datei:Bratislava_Deutsche_Botschaft_im_Winter.jpg|750px|thumb|left|Nemecké veľvyslanectvo v zime (c) Veľvyslanectvo SRN]]<br> | |
| − | [[Datei: | + | Palác postavil Ignác Feigler, ktorý v roku 1843 študoval na Mníchovskej akadémii u Friedricha Gärtnera. |
| − | [[Datei: | + | |
| + | [[Datei:Bratislava_Platz_Hviezdoslavovo_namestie_1914_.jpg|750px|thumb|left|Hviezdoslavovo námestie od západu okolo roku 1914 (c) Ján Lacika: Bratislava na starých pohľadniciach. Vydavateľstvo DAJAMA. Z archívu Jána Hanušina.]] | ||
| + | Do konca 2. svetovej vojny bol Nesterov palác obytným domom, potom slúžil ako administratívna budova pre Finančnú správu. V 80. rokoch sa tu nachádzal Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied. Pre potreby Nemeckého veľvyslanectva bol palác komplexne zrekonštruovaný. | ||
Aktuelle Version vom 6. Juni 2013, 12:03 Uhr
Od roku 1996 sídli Nemecké veľvyslanectvo v Bratislave v Nesterovom paláci na Hviezdoslavovom námestí. Na tomto mieste sa do konca 18. storočia nachádzalo mestské opevnenie. Po jeho zbúraní si bohatí mešťania a šľachtici, ako napríklad mestský sudca Josef Nester, začali na námestí stavať svoje sídla.
Palác postavil Ignác Feigler, ktorý v roku 1843 študoval na Mníchovskej akadémii u Friedricha Gärtnera.
Do konca 2. svetovej vojny bol Nesterov palác obytným domom, potom slúžil ako administratívna budova pre Finančnú správu. V 80. rokoch sa tu nachádzal Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied. Pre potreby Nemeckého veľvyslanectva bol palác komplexne zrekonštruovaný.
