Bratislavský hrad - Grófsky rod Salm
V rokoch 1532-1784 bol Prešporok (Bratislava) hlavným mestom Uhorského kráľovstva. Habsburský cisár a kráľ Uhorska Ferdinand I. však sídlil v neďalekej Viedni. Prešporský hrad sa tak nikdy nestal cisárskou alebo kráľovskou rezidenciou, ale sídlili na ňom prešporskí župani. V roku 1545 uhorský kráľ Ferdinand I. vymenoval za prešporských županov synov a vnukov Mikuláša I. Salma (* 1459 v Niedersalm v Ardennen, Belgicko; † 4. Mai 1530 v Salmhof, okres Marchegg, Dolné Rakúsko), jedného zo svojich najvýznamnejších vojenských veliteľov a organizátora obrany Viedne pred osmanským útokom v roku 1529.
Za prešporského župana Ecka v. Salma († 1574) došlo k veľkolepej renesančnej prestavbe zastaraného stredovekého hradu, aby mohol slúžiť panovníckej reprezentácii, pri jeho pobytoch v Prešporku počas zasadaní krajinských snemov a korunovácii. Prestavbu riadil taliansky architekt Pietro Ferrabosco a účastnili sa ho viacerí vynikajúci talianski tvorcovia (napr. maliar Giulio Licinio z Benátska). Počas tejto prestavby bol pri štukovej výzdobe a nástenných maľbách prvýkrát v Uhorsku (na Slovensku) použitý nový umelecký smer neskorej renesancie – manierizmus. Napriek neskorším rozsiahlym prestavbám hradu je možné túto výzdobu obdivovať aj dnes v oratóriu a časti arkiera bývalej kaplnky na poschodí paláca.<
V rokoch 1567-1571 bol na hrade internovaný do domáceho väzenia saský knieža Ján Fridrich II., na ktorého ako zástancu lutherovho učenia bola uvalená ríšska kliatba.
Zachované renesančné priestory hradu sú tak dnes spomienkou na prešporské pôsobenie grófskeho rodu Salm-Neuburg, ktorý sa však natrvalo zapísal do dejín Bratislavy a Slovenska najmä vo vojenskej oblasti, organizovaním protitureckej obrany, ktorá dokázala zastaviť tureckú expanziu a islamizáciu Strednej Európy. Okrem správy prešporského panstva získali Salmovci v 16. storočí do trvalého vlastníctva aj ďalšie hrady na Slovensku – napr. Freistadt (dnes Hlohovec), Schintau (dnes Šintava) a Paulenstein-Stampffen (dnes Pajštún-Stupava).
